Pred mnohými rokmi sme sa učili a neskôr podnikali viachodinové terénne jazdy na ďalekom westernovom ranči. Asi po viac ako roku, keď sme tam trávievali každú sobotu, sa naša mamina rozhodla, že už je to časovo neúnosné. A tak sme kúpili nami vyskúšanú dobrú kobylku. Bolo to úžasné. Jazdili sme a užívali si to. Ale len prvý týždeň. Potom nastala krutá realita. Zistili sme, že vieme na koni hlavne jazdiť a nie si ho aj trénovať. Na tento problém sme našli riešenie v neďalekých stajniach. Avšak sme zistili, že aj keď si náš tréner dobre zajazdí na našej kobylke, neznamená to, že si tak zajazdíme aj my. Keďže náš zhadzovací problém naďalej pokračoval, hľadali sme ďalšie riešenie. Po anglickej stajni sme vyskúšali westernový ranč. Vďaka westernu sme na nej mohli spokojne jazdiť, ale pochopili sme, že je pre nás zbytočne náročná. A tak prišla namiesto nej Vilanka. Gitka už bola u nás približne rok. Vďaka mojím príležitostným návštevám výborných českých rančov som pochopila, ako si správne treba koňa trénovať nielen pod sedlom ale aj do ruky. Správny tréning koňa spočíva v obojstrannom rešpekte, pri ktorom má človek vždy navrch. Zlý kôň, ktorý nevie chodiť ani len na ruke, nepatrí pod sedlo a už vôbec nie podo mňa. Preto naše kone prijazďujem takým spôsobom, aby som si na nich príjemne zajazdila ja, ale aj malá trojročná susedka. Naše podnikateľské aktivity začali celkom nevinne. Ako sme si tak s maminou jazdievali po okolí, viacerí sa u nás zastavovali, že či ich aspoň trošku povozíme. Tak sme si povedali, prečo by si naša záľuba nemohla na seba sama zarobiť. Po mojom získaní osvedčenia učiteľa jazdy nielen westernového jazdenia sme začali fungovať pre verejnosť. Odvtedy sa zaoberáme jazdeckým výcvikom, organizovaním voľného času pre deti pri koňoch, terénnymi aj viachodinovými jazdami a rozličným iným aktivitám. Dúfam, že aj vy objavíte čaro jazdy na koni za pomoci nás a našich koní.